Pieniny - PIENAP

Územie Pienin sa nachádza v severnej časti Spiša, v  Zamagurí. V minulosti V Zamagurí žili prevažne Slováci, Gorali, Rusíni, Poliaci no i Židia, Nemci a Rómovia. Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma. Na našom území sa nachádzajú len nižšie vrcholky, napríklad Holica (828 m n. m.), Najdominantnejšie a najkrajšie vrchy sa nachádzajú na poľskej strane: Sokolica (747 m n. m.) a Tri Koruny (poľsky: Trzy korony (982 m n. m.)). Vrchol Troch Korún sa skladá z piatich častí: Okrąglica (982 m n. m.) Płaska Skała (950 m n. m.) Nad Ogródki (940 m n. m.) Pańska Skała (920 m n. m.) Niżnia Okrąglica, Tri Koruny od Červeného Kláštora. Vo vápencových častiach v Haligovských skalách sa vytvorili formy krasového reliéfu vo verejne neprístupných jaskyniach – Aksamitka, Zbojnícka jaskyňa, Jazvečia jaskyňa, Kozia jaskyňa a Medvedie diery.

Chránené územia v Pieninách Na časti územia Pienin sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri Koruny, Sokolicu a končí bralom Bystrík, na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park začína Hôrkou a Uhliskami nad Červený Kláštorom a pokračuje Kláštornou horou, Plašnou s Haligovskými skalami, Holicou a Malými Pieninami na východ ku kóte Vrchličky na ktorej územie národného parku končí. Pieninský Národný Park sa nachádza území obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica. Pôvodnými lesmi boli prevažne bukové, jedľové a kvetnaté lesy, v dolinách Dunajca sa však zachovali podhorské lužné lesy.

Živočístvo: Zo živočíchov tu môžeme nájsť rysa ostrovida, či jastraba veľkého, v riekach dokonca raka riečneho.

Turistika: Pohľad na Červený Kláštor a Sromowce Prielom Dunajca zo Sokolice Pieniny sa delia na tri časti: Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedzici. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar (879 m n. m.)) Centrálne Pieniny (volané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunky, Holica a Sokolica).Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké Skalky (1 050 m n. m.), najvyšší vrch Pienin. Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri koruny a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca (národná prírodná rezervácia vyhlásená r. 1967 (pôvodne r. 1932), na 360 ha na slovenskej strane.Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin, s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Turisticky atraktívnym je i splav Dunajca na pltiach s originálnou goralskou muzikou. Pri návšteve Pienin netreba rovnako vynechať návštevu hradu v Niedzici, ktorý sa v súčasnosti týči nad priehradou. Kedysi však jej dnom pretekala rieka Dunajec, ktorá v tejto časti tvorila hranicu medzi Uhorskom a Poľskom. Oproti hradu Niedziča sa nachádza zrúcanina hradu v Czorsztyn-e. Tieto hrady boli hraničnými pevnosťami. Pieninský národný park (PIENAP) na Slovensku bol vyhlásený v roku 1967 na ploche 2 125 ha, v roku 1997 rozšírený na 3 750 ha. V Poľsku bol vyhlásený Pieniński Park Narodowy (PPN) 23. mája 1932 na ploche 760 ha, v roku 1955 rozšírený na 2 231 ha.